Cieľom tréningu v dekhokeji je pripraviť hráčov na situácie, s ktorými sa stretnú v zápase. Preto by mali tréningové cvičenia vychádzať z niekoľkých základných princípov, ktoré pomáhajú budovať správne návyky a zvyšovať hernú efektivitu.
Pravidlo jednej loptičky
V zápase sa hrá iba s jednou loptičkou. Preto je dôležité, aby hráči pochopili, že s loptičkou, s ktorou začali cvičenie, by mali cvičenie aj ukončiť.
Pri strate loptičky nesmie vzniknúť návyk, že si hráč jednoducho vezme náhradnú loptičku alebo dostane ďalšiu prihrávku a pokračuje strelou na brankára. Dekkhokejové ihrisko je rozmerovo malé, a preto je vo väčšine prípadov možné stratenú loptičku rýchlo dobehnúť a pokračovať v hre.
V zápase však strata loptičky znamená nečakané otočenie hry, súperovu strelu alebo rýchly protiútok s možným prečíslením. Tréning by preto mal hráčov pripravovať práve na tieto situácie.
Pravidlo pokračovania v reálnej situácii
Mnohí tréneri sa domnievajú, že veľký počet striel automaticky znamená kvalitný tréning. Dekhokej sa však hrá hlavne na dorážky, a preto je potrebné budovať návyk pokračovať v hre aj po strele.
Pokračovanie cvičenia môže mať podobu dorážky, súboja o odrazenú loptičku alebo uvoľnenia sa na prihrávku, ak spoluhráč získava odrazenú loptu. Základným princípom je neprestať hrať po strele a nezaraďovať sa okamžite späť do radu. Hráč by mal situáciu dohrať až do jej prirodzeného ukončenia, rovnako ako v zápase.
Ak strieľajú hráči jeden za druhým a brankár nemá čas pripraviť sa na jednotlivé situácie, nedokáže sledovať odrazené loptičky. Následne vznikajú góly do odkrytej brány, ktoré síce zvyšujú počet úspešných zakončení v tréningu, ale nepripravujú hráčov na reálny zápas.
V zápase je brankár pripravený na prvú strelu a úspešní bývajú najmä hráči, ktorí dokážu reagovať na odrazené loptičky a zakončiť dorážku. Ak sa tento návyk netrénuje, hráči sa v zápase presadzujú podstatne ťažšie. Rovnako si nesprávne návyky vytvára aj brankár, ktorý sa nenaučí pracovať s odrazenými loptičkami.
Keďže sa zápas hrá iba s jednou loptičkou, každá strelecká situácia by mala byť dokončená spôsobom, ktorý čo najviac pripomína reálnu hru.
Ak je cieľom tréningu zdokonalenie techniky streľby, mala by sa trénovať individuálne alebo v malých skupinách, napríklad na terče, s dôrazom na správne technické prevedenie..
Pravidlo nereálnych cvičení
Situácie typu dvaja na brankára alebo traja na brankára sa vo vrcholovom dekhokeji vyskytujú len výnimočne. Preto nemá veľký význam venovať im výraznú časť tréningového času.
Ak si dvaja hráči pred brankárom niekoľkokrát prihrajú a následne zakončia do odkrytej brány, ide o situáciu, ktorá len minimálne zodpovedá realite zápasu. Takto strávený čas neprináša hráčom dostatočný rozvoj herných návykov.
V streleckých cvičeniach by mal byť vždy zapojený brániaci hráč alebo by mal byť vytvorený aspoň určitý tlak na strelca, napríklad prenasledovaním zozadu či aktívnym napádaním.
Pravidlo voľných rohov ihriska
Cvičenia určené pre hráčov od 14 rokov by sa mali odohrávať na polovici, troch štvrtinách alebo na celom ihrisku. Súčasťou cvičenia by mal byť minimálne jeden brániaci hráč.
Ak sa cvičenie odohráva na polovici ihriska, čakajúci hráči by nemali stáť v rohoch. Rohy ihriska musia zostať voľné, aby hra mohla prirodzene pokračovať aj po prvej strele a aby cvičenie čo najvernejšie kopírovalo zápasovú situáciu.
Dekkhokejové ihrisko je výrazne menšie ako ľadová plocha, a preto mnohé tradičné cvičenia prevzaté z ľadového hokeja nedokážu verne simulovať reálne herné podmienky.
Pravidlo pokračovania po odrazenej loptičke
Mnohí tréneri radi dopĺňajú strelecké cvičenia o ďalšiu prihrávku z rohu na druhú strelu. Takéto cvičenie by dávalo zmysel v prípade, ak by sa odrazená loptička pravidelne dostávala práve k hráčovi alebo trénerovi, ktorý má prihrávať.
V praxi je však pravdepodobnosť takéhoto odrazu pomerne malá. Preto sa nedarí zachovať princíp reálnej zápasovej situácie, v ktorej by hráč aj brankár mali sledovať odrazenú loptičku a reagovať na jej pohyb.
Vo väčšine prípadov hráč po strele prestane sledovať hru a čaká na ďalšiu prihrávku. Tým si vytvára návyk, ktorý si následne prenáša aj do zápasu. Rovnaký problém vzniká aj u brankára.
Záverečné odporúčanie
Pri každom tréningovom cvičení by si mal tréner položiť jednoduchú otázku:
„Ako nás toto cvičenie pripraví na zápas?“
Ak cvičenie rozvíja návyky, ktoré hráči využijú v reálnej hre, má svoje opodstatnenie. Ak vytvára situácie, ktoré sa v zápase nevyskytujú alebo vedú k nesprávnym návykom, je vhodné hľadať efektívnejšie alternatívy.
Cieľom kvalitného tréningu nie je čo najväčší počet striel alebo gólov, ale budovanie správnych herných návykov, ktoré hráčom pomôžu uspieť v zápase.