Dek hokej patrí medzi najrýchlejšie kolektívne športy. Hráči musia neustále vyhodnocovať situáciu na ihrisku a rozhodovať sa v priebehu zlomkov sekundy. Paradoxne, hráč v dek hokeji sa často musí rozhodovať rýchlejšie ako hráč v NHL. Dôvod je jednoduchý – dek hokejové ihrisko je približne trikrát menšie ako hokejové klzisko používané v NHL, a preto majú hráči podstatne menej času aj priestoru na reakciu.

Možnosť prihrávky alebo strely často vznikne a zanikne v priebehu jednej sekundy. Úspešný hráč preto musí nielen reagovať na aktuálnu situáciu, ale aj predvídať jej ďalší vývoj. Napriek tomu zostáva komunikácia na ihrisku jednou z najviac podceňovaných herných činností. Len malé percento trénerov ju systematicky zaraďuje do tréningového procesu.

Správna komunikácia však dokáže výrazne pomôcť najmä menej skúseným alebo pomalším hráčom robiť lepšie rozhodnutia. V mnohých prípadoch môže správny pokyn od spoluhráča predísť strate loptičky, nebezpečnej situácii, ale aj zraneniu. Dobrou správou je, že talent na komunikáciu nie je potrebný. Základné herné pokyny si dokáže osvojiť každý hráč už počas niekoľkých tréningov.

Hráč musí vedieť skôr, než získa loptičku

Predstavme si situáciu, keď hráč smeruje po loptičku do vlastnej obrannej zóny. Ešte pred jej spracovaním by mal vyhodnotiť niekoľko dôležitých faktorov:

  • Aká je vzdialenosť najbližšieho protihráča?
  • Je protihráč za chrbtom ľavák alebo pravák?
  • Aká je jeho hmotnostná a silová prevaha?
  • Kde sa nachádzajú spoluhráči a súperi?
  • Strieda niektorý zo spoluhráčov alebo protihráčov?

V momente, keď je hráč krok od loptičky, by už mal vedieť, aký bude jeho ďalší pohyb. Čím neskôr začne situáciu vyhodnocovať, tým väčšia je pravdepodobnosť chyby.

Práve v tomto okamihu zohráva komunikácia rozhodujúcu úlohu.

Jednoduché pokyny urýchľujú rozhodovanie

Spoluhráči môžu hráčovi s loptičkou výrazne uľahčiť rozhodovanie jednoduchými a vopred dohodnutými pokynmi.

Brankár napríklad informuje hráča, či má dostatok času na rozohrávku, alebo sa za ním nachádza súper. Hráči na ihrisku zase môžu upozorniť na voľný priestor, naviazanie súpera alebo odporučiť vhodný smer prihrávky.

Vďaka tomu nemusí hráč všetky informácie získavať iba vlastným pozorovaním. Časť rozhodovacieho procesu zaňho vykonávajú spoluhráči, ktorí majú lepší výhľad na situáciu.

Komunikácia musí byť hlasná a zrozumiteľná

Komunikácia počas zápasu musí byť jednoduchá, krátka a dostatočne hlasná. Na medzinárodných podujatiach dokáže hluk v hale vytvoriť náročné podmienky pre dorozumievanie. Pokyny musia prehlušiť nielen nárazy do mantinelov, ale aj tisíce fanúšikov v hľadisku.

Preto by mali byť všetky základné pokyny jednoslovné alebo veľmi krátke a ich význam musí byť v tíme vopred jasne dohodnutý.

Častou chybou je nahrádzanie komunikácie klepaním hokejky o povrch ihriska pri žiadaní prihrávky. Hoci sa tento spôsob používa, nedokáže plnohodnotne nahradiť verbálnu komunikáciu. Zvuk hokejky je v hlučnom prostredí často nepočuteľný a neposkytuje žiadnu informáciu o tom, aké riešenie hráč od spoluhráča očakáva.

Na vyššej výkonnostnej úrovni preto hlasná a presná komunikácia zostáva nenahraditeľnou súčasťou úspešnej hry.

Komunikácia ako tréningová zručnosť

Mnohí tréneri venujú veľa času technike streľby, prihrávok alebo korčuľovania, no komunikáciu ponechávajú na prirodzený vývoj hráčov. To je škoda, pretože ide o zručnosť, ktorú možno trénovať rovnako ako akúkoľvek inú hernú činnosť.

Hráči, ktorí si osvoja správne komunikačné návyky, dokážu reagovať rýchlejšie, robia menej chýb a efektívnejšie spolupracujú so spoluhráčmi. V konečnom dôsledku tak získava výhodu celý tím.

V ďalšej epizóde blogu a podcastu si podrobnejšie vysvetlíme jednotlivé herné pokyny a ukážeme si, kedy a ako ich správne používať.