V predchádzajúcom článku sme sa venovali komunikácii brankára. Tentoraz sa pozrieme na komunikáciu všetkých hráčov na ihrisku a na to, ako dokáže správne používanie pokynov zrýchliť rozhodovanie a zlepšiť herný výkon tímu.

Dek hokej patrí medzi veľmi rýchle športy. Hráči majú často len zlomok sekundy na vyhodnotenie situácie a správne rozhodnutie. Práve preto je kvalitná komunikácia jedným z najdôležitejších nástrojov, ktoré môžu hráčom pomôcť.

Krátke a jasné pokyny

Základným pravidlom komunikácie na ihrisku je jednoduchosť. Pokyny musia byť krátke, hlasné a zrozumiteľné. Dlhé vysvetľovanie počas hry nemá zmysel, pretože situácia sa môže zmeniť skôr, ako sa informácia dostane k spoluhráčovi.

Pri práci s mládežou je vhodné začať s dvoma základnými pokynmi, ktoré by mali ovládať už hráči približne od 10 rokov:

  • ČAS
  • CHRBÁT

Tieto dva pokyny dokážu výrazne zjednodušiť rozhodovanie hráča s loptičkou.

Pokyn ČAS

Pokyn ČAS znamená, že hráč nemá za sebou súpera a nie je pod okamžitým tlakom. Má dostatok priestoru na spracovanie loptičky, rozohru alebo zmenu smeru hry.

Tento pokyn využívajú všetci hráči vrátane brankára. Najčastejšie zaznieva v situáciách, keď súper nahodí loptičku za bránu alebo k mantinelu. Ak brankár loptičku spracuje a prenechá ju spoluhráčovi, prípadne ak hráč smeruje do rohu po loptičku, brankár mu hlasným pokynom „ČAS“ oznámi, že za sebou nemá protihráča.

Mnohí mladí hráči si tento pokyn nesprávne vysvetľujú ako možnosť spomaliť hru. V skutočnosti by mali práve vďaka získanému času využiť situáciu vo svoj prospech. Po spracovaní loptičky môžu prejsť poza vlastnú bránu, rozhliadnuť sa po ihrisku a pripraviť kvalitnú rozohrávku.

Ak neskúsený súper zareaguje nesprávne a vydá sa za hráčom až za bránu, vzniká priestor na prečíslenie. Jednou presnou prihrávkou môže tím vyradiť jedného brániaceho hráča z hry a vytvoriť si výhodnú útočnú situáciu.

Pokyn CHRBÁT

Pokyn CHRBÁT upozorňuje hráča, že sa za ním nachádza súper, o ktorom nemusí vedieť alebo ho nevidí. Ide o jednu z najdôležitejších informácií, ktoré môže spoluhráč počas hry dostať.

Samotný pokyn však nestačí. Po upozornení „CHRBÁT“ by mal nasledovať ďalší pokyn, ktorý hráčovi pomôže rozhodnúť sa, ako situáciu vyriešiť.

Medzi najčastejšie nadväzujúce pokyny patria:

  • ZA – prihrávka za hráča,
  • SILNÁ ZA – prihrávka na silnú stranu za hráča,
  • MANTINEL – využitie mantinelu,
  • SILNÁ MANTINEL – hra po mantineli na silnej strane,
  • NAVIAŽ – potiahni si súpera a vytvor priestor,
  • BEŽ – pokračuj v pohybe a prenes hru dopredu.

Každý z týchto pokynov poskytuje hráčovi konkrétne riešenie situácie a skracuje čas potrebný na rozhodovanie.

Vytvorte si vlastný komunikačný systém

Každý tím môže používať vlastné pokyny prispôsobené hernému systému, veku hráčov alebo tréningovej filozofii. Dôležité je, aby všetci členovia tímu rozumeli ich významu a používali ich jednotne.

Na najvyššej úrovni hokeja a dek hokeja majú hráči často okrem základných pokrikov aj vlastné špecifické signály. Niektorí používajú jedinečné slovné spojenia alebo zvuky, ktorými si pýtajú prihrávku alebo upozorňujú na konkrétnu hernú situáciu.

Komunikácia šetrí čas

Cieľom komunikácie nie je len informovať spoluhráča, ale predovšetkým zrýchliť jeho rozhodovanie. Hráč, ktorý dostane správnu informáciu v správnom čase, sa dokáže rozhodnúť rýchlejšie a presnejšie.

V rýchlej hre, akou je dek hokej, môže práve jedna sekunda rozhodnúť o tom, či tím vytvorí gólovú príležitosť alebo stratí loptičku. Preto by mala byť komunikácia prirodzenou súčasťou každého tréningu aj zápasu.